Rozhovor:
Jozef Zeman

Kuchár a zároveň riaditeľ rómskej internetovej televízie. Je to workoholik, ktorý má šťastie, že robí to, čo má najradšej. Usmiaty človek, vyžarujúci pozitívnu energiu a s jasným cieľom: Nerozdeľovať ľudí na Rómov a nerómov. Jozef Zeman.

Byť mäsiarom, manažérom i kuchárom? Žiaden problém

Rodina je veľmi dôležitá, je základom dobrého fungovania jedinca v spoločnosti. Čo znamená pre vás?

Myslím si, že rodina je základom fungovania všetkého. Podstatné je, aby rodičia správne motivovali svoje deti. Moji rodičia mi dali veľmi veľa. Dbali na to, aby som mal vzdelanie, aby som si neskôr ľahšie našiel prácu. Hlavne mi dali lásku, a to je najdôležitejšie, čo môže dať rodič dieťaťu.

V čom vás to najviac ovplyvnilo v živote?

Keďže som lásku a motiváciu dostal od rodičov, mohol som ju ďalej odovzdať svojej rodine. Snažím sa pozitívne pôsobiť na svoje dve dcéry, aby mali vzdelanie, aby sa tiež neskôr v živote mohli lepšie uplatniť.


Jozef Zeman:

Narodil sa v roku 1973 v Malackách. Momentálne žije v Bratislave a má dve dcéry. Po tom, čo sa vyučil za mäsiara, zamestnal sa ako manažér maloobchodnej siete. V súčasnosti pracuje ako kuchár v maďarskej reštaurácii a veľmi rád varí aj vo svojom osobnom živote. Popri práci kuchára založil s pár nadšencami rómsku internetovú televíziu Gypsi TV, kde pôsobí na poste riaditeľa. Zároveň je to jeho najväčšia záľuba, ktorej venuje množstvo času. Je veľký milovník áut a funky hudby.

Vyučili ste sa za mäsiara. Prečo ste sa rozhodli pre toto povolanie?

V dobe, keď som študoval, nekládol sa veľký dôraz na to, aby dieťa malo vyššie vzdelanie. Vtedy sa deti učili najmä za automechanikov, mäsiarov, aby mali zaručený dobrý príjem. Povolanie mäsiara vtedy celkom „fičalo“ a pripadalo mi to fajn.

Vykonávali ste niekedy túto prácu?

Po dokončení školy som robil povolanie mäsiara devätnásť rokov. Nebola to ale klasická práca mäsiara niekde na bitúnku, kde sa zabíjajú zvieratá a spracováva sa tam mäso, ale pracoval som v obchode. Robil som manažéra maloobchodnej siete. Zaúčal a školil som ľudí. Bola to vlastne práca s ľuďmi, a to ma bavilo. Zaujalo ma to viac ako samotné povolanie mäsiara.

Nie každý možno doceňuje, že práca s ľuďmi je náročná.

Na práci s ľuďmi ma najviac baví to, že ich môžem niečo naučiť, niečo im odovzdať. Na druhej strane, tí ľudia môžu tiež odovzdať niečo mne, pretože každý kontakt s ľuďmi vás niečo naučí.

Keď vás prijímali do maloobchodnej siete mäsiarstva, bolo to trošku zložitejšie.

Robil som šéfa maloobchodnej siete a mal som na starosti asi 25 predajní. Začalo sa to tým, že som počul v rozhlase, že hľadajú mäsiara, vedúceho prevádzky do predajne. Majiteľ firmy bol zhodu okolností z Lozorna, odkiaľ som aj ja. Išiel som sa spýtať k nemu domov, či by ma neprijal. Na práci s ľuďmi ma najviac baví to, že ich môžem niečo naučiť, niečo im odovzdať. Na druhej strane, tí ľudia môžu tiež odovzdať niečo mne, pretože každý kontakt s ľuďmi vás niečo naučí.Povedal mi, že nemá záujem, aby u neho pracoval Róm. Zrejme mal zlé skúsenosti, tak som si povedal, že kašlem na to, nájdem si prácu niekde inde. Ale opäť som počul ten istý inzerát a nedalo mi to. Znova som išiel k nemu domov a druhýkrát ma odmietol. Ja som však typ, ktorý sa nedá len tak ľahko odradiť. Išiel som teda nakoniec priamo do jeho firmy a povedal som, že mám o túto prácu záujem, len potrebujem, aby mi riaditeľ firmy dal šancu, nech vidí, čo dokážem. Nemal som čo stratiť. Nakoniec som túto prácu dostal.

Momentálne však máte iné zamestnanie.

Áno, moje súčasné povolanie je kuchár v talianskej reštaurácii v Bratislave.

Je to pomerne veľká zmena, prejsť z povolania manažéra na pozíciu kuchára. Asi to bola riadna výzva.

Pre niekoho je to možno veľký skok, ale ja mám jednu výhodu, prednosť, že nemám problém so žiadnou prácou. Dokážem skočiť z pozície manažéra na pozíciu kuchára a naopak, alebo na hocičo iné. Myslím si, že to záleží od osobnosti, aké kto má méty. Cesta sa vždy nájde, pokiaľ má človek stanovené ciele.


Pôsobíte ako pozitívny človek. Ako vás vníma kolektív v práci, vaši kolegovia?

Mám šťastie, že stretávam samých dobrých ľudí. Možno je to tým, že tá pozitívna energia ide zo mňa a vracia sa mi to týmto spôsobom. Myslím si, že kolegovia ma vnímajú ako veselého, pohodového človeka. Dokážem vychádzať s každým a každý vie vychádzať so mnou.

Momentálne pracujete v talianskej reštaurácii, ktorá bude teraz meniť štýl. Ako sa budete musieť preorientovať?

Čoskoro budeme maďarská reštaurácia. Mám obrovskú výhodu oproti mojim kolegom vďaka tomu, že som Róm. Keď som na rajóne a robím pizzu, dobre zapadám do talianskeho prostredia našej reštaurácie. Za chvíľu budeme maďarská reštaurácia a nebudem mať problém, aby sa zo mňa stal Maďar. Moje zafarbenie je stále rovnaké, nemení sa.

Pracujete na projekte rómskej internetovej televízie Gypsi TV. Obraz Rómov v komerčných televíziách nie je veľmi pozitívny. V čom sa líši váš celkový pohľad na Rómov od týchto komerčných televízií?

Vznik Gypsi TV sa datuje do obdobia, keď umrel môj otec. Bolo to približne pred dvoma rokmi. Mal som ťažké obdobie. Nemal som sa veľmi na koho obrátiť, kto by mi pomohol a poradil mi, čo mám robiť. Povedal som si teda, že by bolo dobré, aby vznikla taká inštitúcia, kam by mohli ľudia písať svoje problémy, otázky, čo ich trápi. Prípadne, ak by niekto hľadal prácu, alebo by chcel spropagovať akciu, festival, kultúrne podujatia, bola by mu táto rómska internetová televízia k dispozícii. To je jedna vec. Druhá vec je, aby sme zobrazovali skutočný život Rómov. Nie iba muzikantov a umelcov alebo bohatých Rómov ovešaných zlatými retiazkami, ktorých je bežne vidieť v médiách, alebo iba tých najchudobnejších, ktorí žijú v špine a biede. Cieľom televízie a tohto projektu je ukázať život normálnych, integrovaných Rómov, ktorí chodia do práce, starajú sa o svoje deti a sú to úplne obyčajní ľudia. Nerád rozdeľujem ľudí na Rómov a nerómov. Mám jednu výhodu, že keď niečo chcem a idem si za tým, vždy to dosiahnem.

Nepociťovali ste, že ste Róm, ani ste sa tým nezaoberali, až do určitej chvíle. Mohli by ste nám povedať, čo sa stalo?

Keď si spätne preberiem svoj život, nikdy som neriešil, že som Róm. Asi to bolo na základe toho, čo mi dala rodina. Bolo to vzdelanie, práca, zabezpečenie rodiny. To sú pre mňa tri najdôležitejšie veci v živote. Nezáleží na tom, či je niekto Róm, alebo nie je. Ak je niekto inteligentný, nemám s ním problém. Ak je niekto menej inteligentný, možno má problém so mnou, ale to už je jeho problém, nie môj. Negatívnu skúsenosť som mal iba jednu. Stalo sa to, keď zomrel môj otec. U nás je zvykom, že chodíme nebožtíka navštíviť ešte predtým, ako ho pochovajú. Otcovi zmizli cennosti a v márnici mu vytrhali zlaté zuby. Jeden zamestnanec v márnici ma obvinil, že som mu tieto veci zobral ja, pretože som Róm. Vôbec mu nenapadlo, že to je môj otec, zaujímalo ho iba to, že som Róm.

Gypsi TV má aj vzdelávací dosah. Aké relácie vysielate v rámci tejto televízie?

Rómska internetová televízia ponúka niekoľko relácií. Sú to napríklad Romano Dživipen, rómsky magazín, ďalej je to relácia Táviben, kde varíme rómske jedlá. Pripravujeme aj reláciu s rómskou hitparádou. Myslím si, že najdôležitejšie je spravodajstvo. Chystáme sa točiť aj dokumentárne filmy a prostredníctvom nich chceme ukázať návštevníkom stránky skutočný život Rómov.

Vy ste tvorcom tejto myšlienky a zároveň riaditeľom Gypsi TV. Čo všetko vlastne robíte?

Robím tu v podstate všetko. Nakrúcam, stretávam sa s ľuďmi, komunikujem s nimi. Samozrejme, nerobím to sám. Pozíciu riaditeľa beriem ako zodpovednú úlohu s cieľom poukázať na rómske problémy, ale vyriešiť ich, bohužiaľ, nedokážeme. Na to sú iné inštitúcie.

Aké sú ohlasy?

Ohlasy na Rómsku internetovú televíziu sú pozitívne. Ľudia sú radi, že vzniklo médium, kde môžu nájsť prácu, na ktoré sa môžu obrátiť, keď majú problém. Píšu nám celkom často.

Založiť si vlastnú televíziu je jedna vec, druhá vec sú financie. Ako dokážete televíziu „uživiť“?

V súčasnosti televízia funguje výhradne z vlastných zdrojov. V minulosti sme boli podporovaní zo štátnych inštitúcií. Žiaľ, minulý rok ani tento rok sme od nikoho nedostali žiadnu podporu. Naďalej ale fungujeme a pracujeme, snažíme sa dať ľuďom potrebné informácie, aj keď výkon nie je až taký, ako by sme chceli, lebo v dnešnej dobe sa bez peňazí nedá fungovať. Financie ale nie sú až také dôležité pri práci, pretože keď niekto niečo chce, dokáže na tom pracovať, aj keď, bohužiaľ, nie na 100 %. V televízii všetci robíme popri našom povolaní, vo voľnom čase. Najväčším hnacím motorom je asi to, že to chceme robiť. Chceme dokázať, že sú aj ľudia, ktorí vedia robiť aj napriek tomu, že na to nemajú dostatočné financie.

Čo by ste chceli vašou televíziou zmeniť?

Ťažká otázka. Problém je v tom, že nie sme jednotní. Nejde buď iba o Rómov alebo nerómov, ale všeobecne o spoločnosť. Keď sa všetci zjednotíme, cieľ dosiahneme skôr. Určite chcem touto televíziou dosiahnuť, aby Rómovia nemali pocit, že sú diskriminovaní.

V jednom momente ste si vo svojom živote uvedomili, že byť Rómom je vlastne výhoda. Čo vás k tomu viedlo?

Nemám problém s tým, že som Róm a som na to hrdý. Rodičia ma nikdy neviedli k tomu, aby som rozprával po rómsky. Medzi sebou sa občas rozprávali po rómsky, ale vo všeobecnosti vždy iba po slovensky. Tiež teraz nerozprávam po rómsky. Pred dvoma rokmi organizoval kolega rómsky festival, kde mal pozvaných účastníkov z celého sveta. Boli tam aj Rómovia z Brazílie. Keďže nám neprišla prekladateľka, musel som ja komunikovať s týmito Rómami po rómsky. To bol moment, keď som bol prvýkrát hrdý na to, že ovládam rómčinu. Keď som volal domov mame, aby som sa jej pochválil, nechcela mi ani veriť, že som sa dorozumel po rómsky.


Majorita má všeobecne negatívny pohľad na Rómov. Ako sa k nim staviate vy?

Nemám veľmi rád otázky podobného typu, pretože nerozdeľujem ľudí na Rómov a nerómov. Iní to rozdeľujú možno preto, že s tým majú problém. Keď sa pozriem na seba v zrkadle, pripadám si taký istý ako ktokoľvek iný. Mám ukončenú školu, mám zamestnanie, svoju rodinu, ktorú milujem a som šťastný. Buď ten oheň v sebe máte, alebo nemáte.