Rozhovor:
Denisa Samková

Sebavedomá mladá angličtinárka žije na pomedzí dvoch svetov – rómskeho a nerómskeho. Jej víziou je študovať politológiu v zahraničí. Aj napriek tomu, že si ju často mýlia s cudzinkou, nemá problém priznať, že je Rómka. Na svoj pôvod je hrdá.

Ako právnička chcem riešiť zločiny z nenávisti

Prišli ste za nami z vyučovania. Čo učíte?

Každý piatok zvyknem učiť tu v Bratislave, v jednej firme, ktorá sa zaoberá reklamou a poradenstvom. Jej zamestnancov učím konkrétne obchodnú angličtinu.

Okrem tejto biznis angličtiny máte aj bežných študentov?

Učím tiež v súkromnej jazykovej škole v Bratislave, väčšinou dospelých, ktorí sú aj o generáciu starší ako ja. Začiatky boli náročnejšie, ale učenie ma veľmi baví a so svojimi žiakmi som spokojná. Sú to najmä dospelí, ktorí potrebujú využívať odbornú angličtinu v práci. Nezvyknem učiť deti, ale mám momentálne jedného desaťročného chlapca, ktorý chodí do školy pre nadpriemerne talentované deti. Aj s ním sa mi na hodinách veľmi dobre pracuje.


Denisa Samková:

Narodila sa v roku 1990 v obci Gočaltov. Je študentka politológie na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne sa rozhodla zmeniť smerovanie a učí sa na prijímacie pohovory na právnickú fakultu. Bakalársky stupeň by chcela vyštudovať v Bratislave a v magisterskom pokračovať v Budapešti na Central European University so špecializáciou na ľudské práva na medzinárodnej úrovni. Obľubuje čítanie odbornej literatúry, najmä o Európskej Únii a publikácií, ktoré dostala na konferenciách týkajúcich sa „hate crimes“, zočinov z nenávisti.


Okrem štúdia sa venuje výučbe odbornej angličtiny vo firmách, ale aj súkromne. Má precestovaných mnoho krajín, do ktorých sa dostala aj vďaka svojim vynikajúcim jazykovým vedomostiam. Zúčastnila sa konferencií v USA, Francúzsku, Španielsku, Nemecku, Poľsku či Maďarsku. Jej snom je však navštíviť severské krajiny. Rada si vypočuje Lady Gaga, jej obľúbeným filmom je Láska z neba.

Ako vás vnímajú klienti, ktorých učíte? Stretli ste sa niekedy s tým, že by niekomu prekážalo, že ste Rómka?

V práci som sa zatiaľ nestretla s tým, že by moji klienti alebo kolegovia negatívne reagovali na to, že som Rómka. Myslím si, že viacerí z nich ani netušia, že som Rómka. Skôr ma považujú za nejakú cudzinku, alebo si myslia, že mám rodinu v zahraničí.

Nemáte pocit, že keď majorita vidí integrovaného Róma, ktorý je štandardne oblečený, tak má tendenciu považovať ho za cudzinca?

Myslím si, že je to tak. Často sa stretávam s tým, že ma ľudia považujú za Indku. Dokonca na jednej konferencii si organizátor myslel, že som dcéra jedného indického páru, čo tam bol. Asi pred rokom, keď som bola darovať krv, sa mi stalo, že si sestrička s lekárkou mysleli, že som Indka. Uvedomila som si, že som v takýchto situáciách bola vždy ticho a nepriznala som svoj pôvod. A to nebolo správne. Teraz to už vnímam inak. Som hrdá na to, že som Rómka a som hrdá aj na to, že som Slovenka.Vtedy mi napadlo, či by som sa nemala priznať k tomu, že som Rómka, ale radšej som to zamlčala. Táto udalosť ma osobne dosť posunula. Uvedomila som si, že som v takýchto situáciách bola vždy ticho a nepriznala som svoj pôvod. A to nebolo správne. Teraz to už vnímam inak. Som hrdá na to, že som Rómka a som hrdá aj na to, že som Slovenka.

Okrem toho, že sa venujete vyučovaniu angličtiny, študujete. Čo konkrétne?

Po strednej škole som sa prihlásila na Fakultu sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave, konkrétne na odbor európske štúdiá, čo je vlastne politológia. V poslednom ročníku strednej školy ma totiž začala zaujímať politika a celková situácia na Slovensku aj v zahraničí. Venovala som sa vtedy aj debatnému klubu, kde sme riešili podobné záležitosti. Preto som si vybrala politológiu. Momentálne som sa ale rozhodla zmeniť školu. Hlásim sa na právnickú fakultu, takže sa teraz učím na prijímačky. Nie je to preto, že by ma európske štúdiá nebavili, ale toto moje predchádzajúce štúdium beriem ako nasmerovanie k tomu, čo ma baví a čomu by som sa chcela venovať v budúcnosti.

Čo teda očakávate od práva? Aké máte ambície?

Bakalársky stupeň by som chcela vyštudovať na Slovensku a v magisterskom štúdiu by som chcela pokračovať v zahraničí, konkrétne na Central European University v Budapešti.

Zdá sa, že to máte dobre premyslené. Okrem toho, že pracujete, študujete a pripravujete sa na prijímacie pohovory, stíhate sa venovať ešte niečomu inému?

Určite áno. Okrem toho, že učím v jazykovej škole, dávam aj súkromné hodiny angličtiny. Mám rôzne aktivity, napríklad stáž na Úrade vlády v Sekcii ľudských práv a rovnakého zaobchádzania. Na Úrade vlády som už od novembra a veľmi sa mi tam páči. Budem tam stážovať do 10. marca. Táto skúsenosť ma tiež posunula ďalej a rozšírila mi obzory.

Žijete v Bratislave, rodičia nie. Podporujú vás, alebo im je ľúto, že ste sa kvôli vzdelaniu a práci od nich vzdialili?

Rodičia ma vždy podporovali vo vzdelávaní, bola to v našej rodine hlavná priorita, ktorú mi vštepovali už od malička. Vždy hovorili, že pokiaľ budem vyštudovaná a budem mať vedomosti, je to niečo, čo mi nikto nezoberie.
Takže som už v pätnástich odišla z domu a začala bývať na internáte. Spočiatku bolo náročné žiť mimo domova a študovať na jazykovom gymnáziu, kde som bola jediná Rómka.
Pamätám si, že keď som sa rozhodovala pre strednú školu a zvažovali sme, kam by som mohla ísť, bolo to ťažšie obdobie. Vybrala som si školu v Tisovci, ktorá je dosť vzdialená od Gočaltova, odkiaľ pochádzam. Takže som už v pätnástich odišla z domu a začala bývať na internáte. Spočiatku bolo náročné žiť mimo domova a študovať na jazykovom gymnáziu, kde som bola jediná Rómka.

Viedli vás rodičia k tomu, aby ste si uvedomovali svoj rómsky pôvod, alebo to bolo u vás skôr tabu?

Nemyslím si, že by ma rodičia viedli k tomu, aby som viac vnímala môj rómsky pôvod. Skôr som pociťovala akýsi ich strach o mňa. Keď ľudia o mojom pôvode nevedeli, rodičia mi odporúčali, aby som im to ani nehovorila. Vraj aby som nemala problémy pri prijatí do školy a do práce. Pamätám si, že keď som bola na prijímacom pohovore na jazykové gymnázium v Tisovci, mama nechcela ísť so mnou z toho dôvodu, že je tmavšia.

Čiže rodičia mali strach, že by ste mohli byť odmietnutá zo strany väčšinového obyvateľstva. Stalo sa vám to už niekedy?

Nespomínam si teraz na nejaký konkrétny príklad, ktorý by mi utkvel v pamäti, no určite boli situácie, keď som sa cítila byť dotknutá. Konflikty som nemala žiadne. Ako som už spomínala, šlo skôr o prípady, keď si ľudia mysleli, že som cudzinka, a nie Rómka. Stáva sa mi to aj s kamarátmi, že nevedia hneď od začiatku, aký mám pôvod a zistia to až neskôr, keď im to ja sama poviem.

V detstve ste sa kamarátili viac s Rómami alebo skôr s nerómami?

Od svojho detstva som mala pocit, akoby som sa pohybovala medzi dvoma svetmi. Nepatrila som úplne ani do toho rómskeho, ani do majoritného sveta. A to aj napriek tomu, že som sa väčšinou stretávala s majoritným obyvateľstvom, keďže som chodila na gymnázium. Bola som tam jediná Rómka. Keď som sa vracala vždy naspäť do našej dediny, cítila som, že Rómovia ma vnímali už trochu inak. Pre niektorých som bola vzorom, pre niektorých namyslená, že chcem byť iná, lepšia.

Keď som odchádzala na strednú školu, otec sa rozhodol zmeniť prácu. Predtým pracoval v Rožňave. Moja súkromná škola však bola finančne nákladná a otec chcel, aby som mala všetky potrebné knihy a pomôcky.
Mali ste vo svojich školských časoch nejaký vzor, či už z radov pedagógov, kamarátov alebo rodiny?

Učitelia na základnej škole ma podporovali vo vzdelávaní, a tiež ma motivovali, aby som sa viac venovala jazykom. Všimli si, že mám na ne talent. Od nich som sa aj dozvedela, že existuje jazykové gymnázium v Tisovci. Učitelia ma vždy odporúčali na olympiády a rôzne jazykové súťaže. Raz bola na našej škole súťaž o najlepšieho žiaka školy a ja som to vyhrala.

Podpora zo strany pedagógov aj rodičov vám nechýbala. Viete si predstaviť, že by ste sa narodili v rómskej osade a všetky spomínané faktory by tam neboli?

Predpokladám, že keby som sa narodila v rómskej osade, nemala by som také možnosti, ako mám teraz.
Na základnej škole som mala spolužiačku, ktorá sa narodila v rómskej osade, a tiež mala talent na jazyky, ale vnímala som tam rozdiel, ktorý bol značný. Rodičia si nemohli dovoliť, aby ju poslali na nejaké gymnázium, kde by mohla svoj talent viac rozvíjať a nemohli jej zabezpečiť všetky potrebné knihy. Na druhej strane, ja som všetky tieto možnosti mala, keďže som sa narodila do lepšie zabezpečenej rodiny. Keď som odchádzala na strednú školu, otec sa rozhodol zmeniť prácu. Predtým pracoval v Rožňave. Moja súkromná škola však bola finančne nákladná a otec chcel, aby som mala všetky potrebné knihy a pomôcky.

Aké sú vaše plány do budúcnosti, po skončení vysokej školy?

Podľa mňa je dôležitá otázka, ako vnímať rómsku menšinu alebo celkovo ľudí zo sociálne znevýhodneného prostredia, pretože ľudia často generalizujú a berú Rómov ako tých zlých a lenivých.
Chcela by som pokračovať v práve, ak ma príjmu. Doštudovať v Bratislave bakalársky stupeň a v zahraničí magisterský, pretože sa chcem viac špecializovať na medzinárodné právo, konkrétne na ľudské práva. Vidím samu seba skôr na medzinárodnej úrovni.

Vnímate všeobecnú kritiku Rómov osobne, alebo ste tiež kritická?

Určite sa ma negatívne postoje k Rómom dotýkajú a čím ďalej, tým je ich viac, či už na internete alebo na billboardoch. Je to dosť alarmujúca situácia a týka sa aj mňa. Snažím sa byť kritická aj voči Rómom v tom zmysle, že nie sme iba my tí chudáčikovia a ostatní sú na nás zlí. Vnímam, že zmena by mala nastať na obidvoch stranách.

Ako vy hodnotíte vo všeobecnosti ostatných Rómov?

Podľa mňa je dôležitá otázka, ako vnímať rómsku menšinu alebo celkovo ľudí zo sociálne znevýhodneného prostredia, pretože ľudia často generalizujú a berú Rómov ako tých zlých a lenivých.
Ľudia veľakrát nevidia, čo je naozaj za chudobou v osadách, nevidia sociálne podmienky, ktoré človeka dovádzajú k takému životu. Nemusí byť vždy vina Rómov to, ako žijú.

Stretávate sa aj s integrovanými Rómami?

V mojej rodnej dedine sa stretávam s integrovanými Rómami. Tu v Bratislave ich nevídavam v takom množstve.

Máte pocit, že integrovaní Rómovia sú naozaj svetlá výnimka?

Vo svojom živote som sa stretla s mnohými integrovanými Rómami, či už zo Slovenska alebo zo zahraničia. Poznám uznávaných akademikov, právnikov, ľudí, ktorí pôsobia v tých najvyšších funkciách. Niekedy sa mi zdá, akoby integrovaní Rómovia prestávali byť Rómami. Majorita ich nevníma ako Rómov, alebo sa ich bojí spýtať na ich pôvod, aby ich náhodou neurazila.