Rozhovor:
Adriana Šarköziová

Cieľavedomá matka troch detí, ktorá stíha pracovať, často nad rámec pracovnej doby, a zároveň externe študovať. Aj keď asertivitu považuje za svoj najväčší nedostatok, je to empatický človek, ktorý často rieši problémy aj za druhých. Adriana Šarköziová.

Pomáham aj po pracovnej dobe, pretože neviem povedať nie.

Momentálne externe študujete. Prečo ste sa tak rozhodli?

V mladosti som nepovažovala vzdelanie za dôležité. Po čase som však zistila, že mám akýsi nedostatok. Preto som sa rozhodla, že budem externe študovať na Súkromnej pedagogickej a sociálnej akadémii na detašovanom pracovisku v Detve. Do školy chodím každú sobotu. Učíme sa rôzne odborné predmety, ako sú špeciálna pedagogika, psychológia, sociálny výcvik, anglický jazyk, rómsky jazyk, rómske reálie a iné.

Máte aj nejaký obľúbený predmet?

Môj najobľúbenejší predmet sú rómske reálie. Doteraz som nemala možnosť spoznať históriu Rómov. Je to veľmi zaujímavé.


Adriana Šarköziová:

Narodila sa v roku 1973. Je rozvedená, žije v Žiari nad Hronom s dvomi synmi a jednou dcérou. Pracovala ako konzultantka v agentúre Jobplus. Štyri roky je zamestnaná ako asistentka terénno-sociálneho pracovníka v Žiari nad Hronom. Súčasne študuje externe na Súkromnej pedagogickej a sociálnej akadémii na detašovanom pracovisku v Detve.


Kedysi sa aktívne venovala tancu a táto záľuba jej zostala doteraz. Rada si púšťa a zároveň spieva rómske pesničky, surfuje po internete a číta, najmä beletriu. Keby mala možnosť, rada by navštívila Španielsko, pretože Španieli sú podobne temperamentní ako Rómovia a obľubuje ich hudbu. Ďalším jej snom je vidieť pyramídy v Gize.

Napríklad?

Pre mňa bolo zaujímavé dozvedieť sa, že aj v ďalekej minulosti boli Rómovia prenasledovaní a, takpovediac, odstrčení spoločnosťou. Zaujímavý bol aj dôvod, prečo Rómovia odišli z pravlasti Rómov, Indie. Indiu napadol istý panovník a predal Rómov do otroctva.

Nie je obvyklé, že ľudia študujú aj v pokročilejšom veku. Čo hovoria vaše deti na to, že ich mama je študentka?

Keď sa moje deti dozvedeli, že chcem ísť študovať, spočiatku sa čudovali. Ale teraz už pochopili, že externé štúdium je prevažne pre starších a podporujú ma. Dcéra ma dokonca aj skúša. Veľakrát sa stáva, že sa do školy pripravujeme všetci naraz, dcéra, môj mladší syn, aj ja.

Pracujete ako asistentka terénno-sociálneho pracovníka v Žiari nad Hronom. V čom spočíva vaša práca?

Mojím zamestnávateľom je mestský úrad. Na začiatku bolo našou úlohou zmonitorovať celú lokalitu. Keďže v našom meste je rómska osada, museli sme ju navštíviť, zoznámiť sa s obyvateľmi a sprostredkovať im informácie, kto sme a čo je naším cieľom. Keď sme si získali ich dôveru, chodili sme k nim na návštevu a postupne sme odhaľovali ich problémy. Keď majú nejaké ťažkosti, obrátia sa na nás a my sa im snažíme pomôcť. Napríklad v riešení rôznych sociálnych problémov, ako je vybavenie dávok či otázka bývania, zamestnania. Je toho veľmi veľa. Je to „mravčia“ robota, nedá sa všetko vyriešiť mávnutím prútika a je toho veľmi veľa.

K tejto práci ste sa dostali z prostredia pracovnej agentúry? Predpokladám, že ste využili svoje skúsenosti, keď hovoríte o pomoci napríklad v zamestnaní či pri vybavovaní sociálnych dávok.

Predtým som pracovala ako konzultantka v agentúre Jobplus. Tam som mala na starosti klientov, ktorým som hľadala prácu. Vtedy som zistila, že takáto práca by ma naozaj bavila. Keď bolo výberové konanie do mojej terajšej práce, veľmi som si želala, aby ma prijali. Pomohlo mi aj to, že som poznala rómsku komunitu.

Vaši kolegovia sú Rómovia aj Nerómovia. Ako sa vám pracuje v takomto kolektíve?

Mám dvoch kolegov Rómov a dve kolegyne Nerómky. Nevidím v tom žiadny problém, práve naopak, vždy sa zhodneme. Veľmi dobre sa mi s nimi spolupracuje.

Čo myslíte, ktorá z vašich vlastností vám vo vašej práci s rómskymi komunitami najviac pomáha?

V mojej práci mi najviac pomáha to, že sa viem vcítiť do pocitov druhých ľudí, čiže empatia. V oblasti, v ktorej pracujem, je empatia veľmi dôležitá. Myslím si, že mi pomáha aj to, že nie som konfliktný typ, práve naopak, som priateľská a viem s ľuďmi komunikovať.


Ktorá z vašich vlastností vám, naopak, vašu prácu sťažuje?

Môj najväčší nedostatok je asi asertivita, pre mňa je ťažké povedať nie. Veľakrát sa stáva, že ma na ulici alebo v obchode oslovia klienti mimo pracovnej doby a chcú odo mňa pomoc. Neviem ich odmietnuť a to mi veľmi neprospieva.

Čo na to hovoria vaše deti, keď ich mama stále pracuje aj mimo pracovnej doby?

Moje deti sa často čudujú, že niektorí ľudia si nevedia sami zariadiť určité veci, že im s tým musím pomáhať ja. Nevedia pochopiť, že sú ľudia, ktorí sú odkázaní na našu pomoc.

Ako asistentka terénno-sociálneho pracovníka pracujete štyri roky. Za tento čas ste pravdepodobne stretli veľa ľudí, riešili ste veľa prípadov. Vedeli by ste si spomenúť na nejaký inšpirujúci?

Počas mojej práce som sa stretla s rôznymi prípadmi. Je to „mravčia“ robota, nedá sa všetko vyriešiť mávnutím prútika a je toho veľmi veľa. Naposledy som napríklad riešila jedno exekučné konanie. Klientka, staršia pani, prišla za mnou, že má zablokovaný účet a nevie sa dostať k svojim peniazom. Kontaktovali sme exekútora a dopomohli sme, aby sa dostala k svojmu účtu. Vyhotovili sme pre ňu splátkový kalendár. Svoje dlhy teraz bez problémov spláca podľa neho.

Na druhej strane, keď si predstavím, čo všetko sme už dokázali, koľkým ľuďom sme už pomohli, tak práve to ma motivuje. Má to zmysel.
Vaša práca je istotne vyčerpávajúca, najmä po psychickej stránke. Kde čerpáte silu a čo vás motivuje?

Poviem pravdu, veľakrát si pomyslím, či to všetko má vôbec zmysel, lebo posun je často zanedbateľný. Na druhej strane, keď si predstavím, čo všetko sme už dokázali, koľkým ľuďom sme už pomohli, tak práve to ma motivuje. Má to zmysel.

Ste pomerne vyťažená osoba, máte tri deti a ste rozvedená. Dá sa toto všetko zvládať?

Najstarší syn má dvadsať rokov, pracuje v spoločnosti Samsung vo výrobe LCD televízorov. Dcéra je v treťom ročníku na obchodnej akadémii a najmladší syn chodí na základnú školu. Keďže som rozvedená, starám sa o deti sama. Tým, že syn je zamestnaný, veľmi mi finančne pomáha. Z jedného platu by som určite nevyžila.

Stretli ste sa niekedy vy osobne s diskrimináciou?

Aj napriek tomu ho nechcú prijať medzi seba. Dokonca ma požiadal, či by nemohol prestúpiť do inej triedy, lebo deti sa z neho vysmievajú.
Mám osobné skúsenosti s diskrimináciou, zvlášť pri hľadaní zamestnania. Keď som bola nezamestnaná a hľadala som si prácu po telefóne, a predstavila som sa svojím priezviskom Šarköziová, tak pozícia, o ktorú som sa uchádzala, zrazu nebola voľná. Jednoducho som nedostala šancu. Taktiež, keď sme chceli ísť u nás v Žiari nad Hronom do nejakého podniku, bolo nám doslova povedané, že Rómovia tam majú zákaz vstupu, lebo si to majiteľ neželá.

Stretávajú sa s diskrimináciou aj vaše deti?

Áno, stretávajú sa tiež s diskrimináciou. Môj najmladší syn chodí na základnú školu do výberovej matematickej triedy. Učí sa veľmi dobre, je vždy upravený, teda rovnaký ako ostatné deti. Aj napriek tomu ho nechcú prijať medzi seba. Dokonca ma požiadal, či by nemohol prestúpiť do inej triedy, lebo deti sa z neho vysmievajú. Veľmi ma to zarmútilo. Snažila som sa mu vysvetliť, nech si z toho nič nerobí, že sa to stalo aj mne na základnej škole.

Existuje podľa vás spôsob, ako by sa dali podobné situácie vyriešiť?

Neviem, či je to vôbec možné yriešiť. Pani učiteľka to urobila tak, že dala tým nespratníkom niekoľkokrát prepísať školský poriadok. Neviem však, či je to dobré riešenie. Situácia by sa zmenila asi vtedy, keby rodičia svoje deti vychovávali inak. Deti jednoducho iba odpozorovali to, čo dostali doma. Ak rodičia majú nejaké predsudky, alebo, poviem to tvrdo, sú rasisti, tak sa nečudujme, že deti reagujú v škole tak, ako reagujú.

Ako by podľa vás mali rómski rodičia povzbudiť do budúcnosti svoje deti, pokiaľ sú rasovo diskriminované?

To je veľmi ťažká otázka. Moje deti dosahujú v škole veľmi dobré výsledky. Dcéra navštevuje súkromnú obchodnú akadémiu. Na túto školu bol problém dostať sa. Vďaka tomu, že urobila skúšky, sa jej to však podarilo. Ona ale vždy musela na sebe viac pracovať, aby dokázala, že je rovnocenná ako ostatné deti. Snažím sa svoje deti povzbudiť, že taký je život, musia sa s tým jednoducho zmieriť. Motivujem ich, aby boli hrdí na to, kým sú. Každý človek je výnimočný, je sám sebou, je taký, aký je.

S vašimi deťmi máte zjavne dobrý vzťah. Čo je vaše tajomstvo šťastného rodinného života?

S deťmi mám otvorený a priateľský vzťah. Mne toto v detstve chýbalo. Zažívala som väčšinou iba príkazy a zákazy a konverzácia medzi mnou a rodičmi bola slabá. Nezdôverovala som sa im so svojimi problémami, mala som pred nimi väčší rešpekt. Moje deti síce majú predo mnou rešpekt, ale sme viac kamaráti. Je medzi nami silné puto, lebo si so mnou prežili to dobré, aj to zlé a práve to nás spája.

Okrem dospelých pomáhate aj deťom, hoci to pôvodne nemala byť vaša náplň práce. Prečo?

Hoci to nebol zámer, vyšlo to z potrieb rodín. Zistili sme, že deti nemajú kde zmysluplne tráviť voľný čas. Máme v prenájme priestory nadácie Škola dokorán, tak sme to využili a deti prejavili záujem, napríklad o tanec a rôzne voľnočasové aktivity. Tak isto tu deti majú možnosť každý týždeň doučovať sa, pričom dôležité je, že to chcú ony samy. Je to pre mňa dôkazom, že nie je pravda, že rómske deti sa nechcú vzdelávať. Každé dieťa je individuálne a pokiaľ má záujem, vie sa učiť.




Aký je váš celkový pohľad na Rómov na Slovensku?

Keďže poznám históriu Rómov, pracujem s nimi a sama som Rómka, určite mám na nich iný názor ako majorita. Ak sa odstráni chudoba a rómska problematika sa bude riešiť komplexne, vtedy by sme už nemuseli hovoriť o rómskej problematike. Mať prácu by mala byť všeobecná povinnosť. Ak budeme všetci pracovať a budeme mať primeraný zárobok, nebudú problémy ani v oblasti vzdelania, bývania a nebude kriminalita.

Systém je veľmi ťažké zmeniť. Čo by sme však mali urobiť my ako jednotlivci?

Mali by sme byť viac tolerantní a chápaví, vtedy by sa možno zmenil postoj spoločnosti k Rómom.